TOPOĽČANY, PARTIZÁNSKE, BÁNOVCE. Transparency international Slovensko zverejnela minulý týždeň hodnotenie otvorenosti sto najväčších samospráv. Organizácia porovnávala prístup samospráv v oblastiach ako zverejňovanie informácií, nakladanie s majetkom, podmienky verejných obstarávaní, výberových konaní či prideľovania bytov.
Mestá si polepšili
Topoľčanom sa podarilo obsadiť 64. priečku v celkovom hodnotení. V porovnaní s hodnotením v roku 2010 si mesto polepšilo o pätnásť priečok. Najmenej bodov získala samospráva v kategórii personálna politika či predaj a prenájom matejetku. Transparency international napríklad vyčíta mestu, že na oficiálnej stránke nemá zverejnené informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku (mimo rokovacích materiálov pre poslancov MsZ). Zlepšiť transparentnosť mesta by mohlo aj zverejnenie kontaktných údajov na poslancov, či sprístupnenie archívu materiálov z rokovaní mestského zastupiteľstva. Bánovciam nad Bebravou sa podarilo obsadiť o stupienok lepšiu – 43. pozíciu v rebríčku. Bánovce by sa mohli zlepšiť v dotáciách a grantoch. Organizácia mestu okrem iného vyčíta, že nemá na stránke zverejnené rozhodnutia o pridelovaní dotácií (mimo uznenesení MsZ).
Výrazné zlepšenie zaznamenalo Partizánske, ktoré sa z 49. miesta vyšplhalo na 25. priečku. Transparency international vidí priestor na zlepšienie v oblasti predaja a nákupu majetku či v oblasti konfliktu záujmov.
Mierne zlepšenie
„Samosprávy dosiahli priemerné skóre 49 bodov zo sto,“ hovorí šéf Transparency Gabriel Šípoš. Oproti hodnoteniu spred komunálnych volieb 2010 sa tak otvorenosť v polovici volebného obdobia posilnila o deväť bodov.
„Časť pokroku je vďaka centrálnej vláde, ktorá presadila povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr i elektronické aukcie, čo v roku 2010 robilo len pár samospráv,“ vraví Šípoš. Za zlepšením je však podľa neho aj prístup časti komunálnych politikov, pre ktorých sa stal boj s korupciou dôležitou časťou volebného programu.
Transparency však upozorňuje, že väčšina samospráv stále nedosiahla ani polovicu bodov a majú veľký priestor na zlepšenie.
Najväčšie slabiny odhalili pri verejných súťažiach a výberových konaniach. Zo sto samospráv nemá na webe informácie o tom, ako dopadli ich súťaže, až 81. O prijímaní zamestnancov, čo v čase krízy vnímajú ľudia obzvlášť citlivo, zverejňuje všetko iba päť samospráv.
Skúša pohľad občana
Najtransparentnejším mestom zostáva Šaľa, pred Martinom a Rožňavou. „Pointa je pozrieť sa na to z druhej strany, keby som nebol starosta alebo poslanec, ale bežný občan, aké veci by som chcel vedieť a čo by som hľadal,“ hovorí viceprimátor Šale Jozef Mečiar (Nova). Najväčším skokanom sa stala najväčšia slovenská obec Smižany v okrese Spišská Nová Ves, ktorá má takmer deväťtisíc obyvateľov. Z predposlednej priečky v tohtoročnom hodnotení sa posunula na šieste miesto.
„V roku 2010 sme na internete nemali ani elektronickú úradnú tabuľu, dnes zverejňujeme všetky materiály na internete, z mestského zastupiteľstva vysielame aj priame prenosy,“ hovorí starosta Michal Kotrady (nezávislý). Najmenej otvorené samosprávy sú podľa prieskumu Bytča a Vranov nad Topľou, ktoré získali iba 29 percent. „Patria medzi desiatku samospráv, ktoré na infožiadosti ani len neodpovedali, čo je v informovaní občanov úplný základ,“ povedal Šípoš.