KRUŠOVCE. V kostole Narodenia Panny Márie prebieha v súčasnosti architektonicko-historický a reštaurátorský výskum, ktorého prvoradým cieľom je zistiť stavebné fázy a výtvarné hodnoty kostola, ktorých cieľom je stanovenie vhodnej metodiky reštaurovania a prezentácie kultúrnej pamiatky. Taktiež sa pripravuje statický posudok, ktorý bude riešiť problémy chrámu so statikou. Počas výskumu sa však podarilo nájsť unikátne fresky, v ktorých existenciu nikto ani nedúfal.
Výskum inicioval obecný úrad v spolupráci s miestnym farským úradom a finančné prostriedky vo výške 9-tisíc eur naň poskytlo Ministerstvo kultúry z grantového systému Obnovme si svoj dom.
„Samozrejme už niekoľko rokov prebiehajú aj zbierky medzi veriacimi a zháňajú sa aj ďalší sponzori. Náš kostol je skutočne nádherný a bohužiaľ skoro nikto na Slovensku nevie, že existuje, čo ma veľmi mrzí. Preto verím, že sa nám podarí zreštaurovať a sprís-tupniť fresky. V prvom rade je to však Boží dom a bol by som rád, aby sa v ňom ľudia dobre cítili“ prezradil nám krušovský farár Jozef Vlasák.
Problémy so statikou začali už v 15. storočí
Kostolík, ktorý bol postavený v prvej polovici 13. storočia pravdepodobne ako kláštorný, prešiel počas stáročí viacerými zmenami, kvôli ktorým sa predpokladalo, že väčšina artefaktov z minulosti je už nenávratne zničená. V roku 1966 sa veriaci pokúsili obnoviť fasádu bez povolenia pamiatkového úradu a začali kostol obíjať od všetkých historických omietok. „Mysleli sme si, na vonkajších stenách toho veľa nenájdeme, ale pravdepodobne pamiatkári tieto práce zastavili, kedže na južnej stene kostola sme našli omietky od doby románskej, gotickej, renesančnej, barokovej, až po súčasnosť,“ prezradil nám reštaurátor Martin Mikuláš s tým, že počas výskumu sa podarilo zistiť, že v románskej dobe nebol kostol omietnutý a bolo jasne vidieť tehly, z ktorých bol kostol postavený. Kostol mal vtedy šesť okien. Ukazuje sa, že neskôr mal kostol statické poruchy, preto sa okná zamurovali a v 15. storočí sa urobili len tri okná. Neskôr v 16. storočí sa časť múru dokonca posunula a aby sa múr vyrovnal, muselo sa pridať 13 centimetrov omietky. Podarilo sa tiež objaviť pod súčasnou rímsou oblúčikový vlys, ktorý prebiehal do lizén (zvislé pásy od rímsy až po sokel). Veľká prestavba sa uskutočnila v roku 1764, kedy bola loď kostola zaklenutá novými, podstatne nižšími klenbami.
Vzácne maľby sú aj v podkroví
Omnoho zaujímavejšie nálezy sa však podarilo nájsť v interiéri kostola. Nečakaným a vzácnym nálezom je objav fresiek v lodi kostola, o ktorých nikto ani netušil, že by mohli existovať. „Na celej dĺžke severnej steny lode sa nachádza výjav Ladislavskej legendy. V západných častiach Slovenska sa tento ikonografický program objavuje len ojedinele a v takej kvalite je jediný. V rozšírenej sonde už teraz divák može obdivovať postavu svätého Ladislava kráľa na koni,“ prezradil nám reštaurátor Peter Koreň.
V podkroví kostola pod známymi postavami sv. Mikuláša sa podarilo identifikovať postavu sv. Doroty, ktorá je označená latinským nápisom. Na severnej strane priniesol odkryv veľmi zaujímavý nález postavy sv. Stanislava, biskupa. Tento svätec bol kanonizovaný v 13. storočí a tradične je patrónom Poľska. Na stredovekej nástennej maľbe sa na území Slovenska nevyskytuje. Vo výtvarnom umení ho môžeme nájsť len na jednej tabuľovej maľbe v Spišskej Sobote.
Po pozitívnych nálezoch nad klenbou pokračoval výskum vo svätyni kostola. Na severnej stene bolo identifikované ranogotické pastofórium, čo je výklenok v stene slúžiaci na odkladanie liturgických potrieb. V novších dobách bol tento architektonický prvok nahradený dnes známym bohostánkom. V okolí pastofória sa našli dve vrstvy stredovekej maľby.
Keďže východná stena je prekrytá barokovým oltárom z 18. storočia, jedinou možnosťou overenia existencie staršej výmaľby bolo demontovanie oltáreho obrazu.
Pod ním na stene boli podpísaní realizátori oltára aj s rokom 1789. Ďaľší nápis pochádzal z roku 1936, keď sa konala veľká obnova kostola. Sonda na staršie vrstvy za oltárnym obrazom obchádza predmetné vzácne písomné správy. Zistilo sa, že po obvode svätyne boli maľby postáv apoštolov v životnej veľkosti. Najvýznamnejšie miesta mali čelom do lode sv. Peter a sv. Pavol.
Ako ďalej?
V súčasnosti sa čaká na statický posudok, ktorý by mal odporučiť, ako opraviť praskliny v stenách a ako zabezpečiť celkovú statiku kostola. “Navrhuje sa aj zrealizovať geologické vrty v blízkosti stien kostola, aby sa zistilo, aké je podložie,” povedal Mikuláš, keďže bez zlepšenia statiky kostola nie je možné púšťať sa do väčších obnov na fasáde.
V budúcnosti bude treba tiež vyriešiť problém strechy, ktorá príliš tlačí na rímsu. “Keď budú doriešené tieto veci, pravdepodobne spravíme návrh, ako prezentovať objavy v kostole. Je možné, že by časť exteriéru kostola mohla byť prezentovaná aj v pôvodnej tehlovej románskej podobe, pričom nástenné maľby by bolo vhodné zreštaurovať,” dodal Martin Mikuláš.
