TOPOĽČANY. Najstarší, 83-ročný topoľčiansky šachista Ján Chudý si aj dnes veľmi rád zahrá šach, samozrejme ak sa nájde odvážlivec, ktorý sa nebojí zmerať si s ním sily.
Dnes nie je problém vďaka internetu zahrať si šach ani so šachistom z Austrálie, no kedysi to nebolo také jednoduché. Šach sa hrával nadiaľku prostredníctvom korešpondenčných lístkov.
Keď neodpovedal, nasledovala urgencia
„Aj keď to bolo pred 30. rokmi, dodnes si na to pamätám. Korešpondenčný lístok stál 30 halierov, alebo som si mohol urobiť vlastný a zaplatiť 20 halierovú známku. Napísať sa mohol len jeden ťah, alebo návrhy ťahov, ktoré počítali s rôznymi krokmi protihráča,“ zaspomínal si pán Chudý.
Na jeden ťah mal hráč 5 dní. Keď ho neodoslal, nasledovala urgencia, keďže sa lístok mohol stratiť, alebo hráč jednoducho zabudol. Ak hráč nezareagoval ani na druhú urgenciu, automaticky prehrával kontumačne. Zápasy trvali mesiac, niekedy pol roka, no mohli sa natiahnuť aj na jeden rok.
Jeden zápas bol však pre pána Chudého výnimočný. „Hral som ho s maďarským hráčom Zoltánom Kovacsom,“ dozvedeli sme sa.
Asi po polročnom napínavom zápase sa však prestal pánovi Chudému protihráč ozývať. „Na moju urgenciu mi odpísala až jeho rodina. Maďarský šachista sa neozýval preto, lebo zomrel, vďaka čomu som vyhral kontumačne.“
Málokedy nájde protihráča hodného jeho veku
Protihráčov si pán Chudý kedysi hľadal na turnajoch, ale do korešpondenčných turnajov sa dalo aj prihlásiť. „Na diaľku som takto hral asi s dvanástimi spoluhráčmi,“ dodal Chudý s tým, že aj dnes si veľmi rád zahrá, aj keď málokedy sa mu podarí nájsť vekovo rovnocenného súpera.
